Od začiatku nášho navždy

Všetko sa začalo úplne nevinne – jednou párty. Áno, tesne pred obdobím, keď sa stretávanie stalo takmer zakázaným, sme sa stretli my. Osud mal očividne zmysel pre načasovanie… a aj pre iróniu.

Nasledovali spoločné dobrodružstvá, ktoré by stačili na samostatnú knihu. Cestujeme, objavujeme nové miesta, ochutnávame nové jedlá a občas aj testujeme hranice trpezlivosti. Veronika s nadšením ťahá Matúša na túry, zatiaľ čo on sa tvári, akoby práve nastupoval na výcvik v Tatrách. A keď zaznie otázka: "Ideš si so mnou zabehať?", vyzerá to, akoby ho práve požiadala o vysťahovanie. Na druhú stranu, keď má Veronika náhodou chvíľu pokoja, jej myseľ to berie ako osobnú urážku. Ak sa nič nedeje dlhšie než pár minút, začne vymýšľať, čo by sa mohlo diať – ideálne hneď, všade a naraz. Potrebuje mať rozbehnuté ruky, hlavu aj srdce, lebo nečinnosť je pre ňu len prestávka medzi dvoma skvelými nápadmi. Práve v týchto rozdieloch sme však našli rovnováhu, a hlavne nekonečný zdroj smiechu.

Roky ubehli rýchlejšie, než by sme čakali. Pribudlo veľa smiechu, ešte viac spoločných fotiek a nespočetné množstvo malých momentov, ktoré spolu tvoria náš príbeh. Príbeh, ktorý nie je dokonalý, ale je náš – presne taký, aký má byť.

Zásnuby? Romantika ako z filmu… teda ak rátate aj to, že prsteň bol pôvodne o číslo vedľa a že jednému z nás (meno radšej vynecháme) by sa už deň predtým krvi nedorezal. Ale povedala "áno", a to je podstatné!

A tak sme to dotiahli až sem, k svadbe. Možno nemáme vždy rovnaký rytmus (najmä pri behu), ale vieme, že spolu to je a bude tá najlepšia jazda životom.